/diplomová práca/

 

Bolo zaujímavé na tomto projekte pracovať. V niečom sa líši od mojich ostatných projektov, spätne zisťujem. Neviem, či je to tým, že som v takomto rozsahu zasahovala do historického prostredia prvýkrát alebo je to podmienkami, za akých projekt vznikal... alebo tým, že pociťujem limity papiera a chýba mi možnosť dotiahnuť projekt do ďalšej fázy.
Najviac ma mrzí, že osud pamiatok v Partizánskom je neistý. Hoci je urbanizmus mesta celkom zachovaný vďaka dodržiavaniu prvotných plánov, bývalá továreň sa nám pomaly stráca. Ani nie fyzicky, budovy samotné majú potenciál stáť ešte veľa rokov... ak im niekto nedopomôže na druhý svet. To sa zdá byť tým problémom - stráca sa ochota s pamiatkami niečo robiť. V územnom pláne je v časti bývalej továrne vytipovaných 6 etážoviek na pamiatkovú ochranu, ale dnes sa hovorí už len o zachovaní jednej budovy - ako príklad baťovskej architektúry tovární. Na čo bude platné, ak tam ostane jedna jediná a murované kvalitné budovy nahradia rýchle montované haly umiestnené podľa pôvodného regulačného plánu, to neviem povedať. (Asi) ešte nevieme oceniť hodnotu jedinečnosti a celistvosti.
Preto som si ako tému pre môj pavilón vybrala kontrast medzi pevným a ľahkým, hlbokou jamou, na ktorej viem niečo postaviť. Pavilón sa rozmontuje, ale jama ostane ešte roky~